Príspevok WEM Now: Projekt pre športovcov a spolupráca s BE-PRO je zobrazený ako prvý na Wealth Effect Management.

 Amirali Khalegi je ďalším novým kolegom na pozícií Private Wealth Manager. Na starosti má akvizíciu a starostlivosť o klientov a prináša cenné skúsenosti zo západného trhu – Kanady.

Povedz nám viac o tvojej ceste. Čo ťa priviedlo až k nám?
Narodil som sa v Iráne a takisto som tu prežil celé detstvo. Keď som mal 17, presťahoval som sa do Kanady, aby som študoval na University of British Colombia aplikovanú fyziku. Rýchlo som si ale v pracovnom prostredí uvedomil, že mojou vášňou sú financie, lepšie povedané finančné modelovanie.

Prečo si sa rozhodol práve pre financie?
Je to ideálny prierez medzi technickým zázemím a spoločenskou štruktúrou. Práve tá spoločenská štruktúra mi chýbala vo fyzike, ktorá je až príliš technická. Takisto mám pocit, že cez financie dokážem priniesť ľudom viac reálnej hodnoty, najmä pri práci s klientmi.

Ako sa ti podarilo presedlať medzi takýmito odlišnými sektormi?
Keďže nemajú moc spoločné, za najlepší začiatok som považoval ďalšie štúdium. Moja cesta viedla do Holandska, kde som vyštudoval finančný manažment. Vďaka tomu som dostal prvú prácu vo finančníctve v Royal Bank of Canada. Môj podnikateľský duch ma vždy ale lákal pôsobiť na trhu, ktorý má ešte stále priestor rásť. Miesto, kde by som sa mohol naplno realizovať a tvoriť. Vďaka svojej žene, ktorá je Slovenka, som sa dozvedel o presne takejto krajine – Slovensko.

Čo ti je na financiách najbližšie?
Nevyspytateľnosť a nepredvídateľnosť ľudí. Priblížim to cez moje skúsenosti z fyziky. Väčšina vecí sa riadi zákonmi fyziky a vďaka tomu dokážeme napríklad predpovedať počasie, či spoľahnúť sa na statiku budovy. S ľuďmi je to odlišné – každý človek sa riadi hlavne samým sebou a každá skúsenosť je jedinečná. Preto aj práca s každým klientom je úplne jedinečná.

Ako vnímaš rozdiely medzi finančným svetom v Kanade a na Slovensku?
Slovensko sa ešte stále rozvíja a napreduje. Myslím si, že potrebuje spoločnosti ako WEM, aby sa dokázalo dostať na úroveň viac rozvinutých trhov ako je Kanada. Naozaj si myslím a oceňujem, že WEM prináša západnú úroveň služieb a produktov na lokálny trh. To je to, čo ho posúva správnym smerom.

Čo sa ti najviac páči na živote na Slovensku?
Príroda a ľudia. Cítim sa tu veľmi príjemne a ľudia sú veľmi milí. Veľmi často chodíme na túry po strednom a východnom Slovensku, odkiaľ je moja žena. Baví ma objavovať krásne zákutia, hlavne pokiaľ vždy stretneme milých a ústretových ľudí.

Keď sa povie bohatstvo, čo si ty ako Wealth Manager pod tým predstavíš?
Bohatstvo je relatívne slovo. Každý ho vníma inak. Pre mňa je to schopnosť dosiahnuť svoje ciele. Teda ak som dosiahol svoje ciele, považujem sa za bohatého. Preto je podstatné poznať každého klienta do detailu, poznať životné ciele a pracovať s nimi. Zameraním sa na ciele dokážem klientovi poskytnúť relevantnejšiu pridanú hodnotu, ako keby som pozeral len na výšku majetku.

Ktorá časť investičného sveta je ti najbližšia?
Rozvíjajúce sa trhy. Dva dôvody – veľké možnosti rastu. Žijeme vo svete, kedy dokážeme zdieľať informácie jednoduchšie ako kedykoľvek predtým. Rozvojové trhy môžu z týchto informácií ťažiť tým, že budú využívať, čo funguje v rozvinutých trhoch a generovať tým zaujímavé zisky. Druhým je, že rozvojové trhy dokážu byť silným nástrojom pre diverzifikáciu a risk management.

Ďakujem za rozhovor!

​

Príspevok Amirali Khalegi – baví ma stretávať milých a ústretových ľudí je zobrazený ako prvý na Wealth Effect Management.

 Slovenskú hokejovú legendu Jána Lašáka väčšine ľudí netreba veľmi predstavovať. Pre iN-vestora sme ho vyspovedali o športe, peniazoch, budúcnosti a pomoci druhým ľuďom.

Väčšina Slovákov vás pozná ako úspešného hokejového brankára a zlatého chlapca z Göteborgu, viete nám povedať viac o tom, čomu ste sa venovali po skončení hokejovej kariéry?
Keďže hokej bol pre mňa vždy srdcovou záležitosťou, venujem sa mu naďalej aj po ukončení aktívnej hráčskej kariéry. Venujem sa aktivitám na SZĽH, trénovaniu novej generácie brankárov a tiež príprave nových trénerov hokejových brankárov. Myslím si, že každý by sa mal venovať tomu, čomu sa rozumie a ja budem v srdci vždy brankárom, som v tom doma.

Šport sa na Slovensku potýka s mnohými problémami. Ktoré teraz, keď pracujete s mládežou, vnímate ako najväčšie prekážky?
Ak môžem povedať hlavne za hokejových brankárov, jednou z najväčších prekážok je drahá výstroj. Pre mnohých rodičov je nereálne platiť stovky eur za kompletnú výstroj a aj keď sa situácia v poslednom období zlepšila, stále je pre niektoré deti táto pozícia nedostupná. Ďalším veľkým problémom je nedostatok trénerov brankárov a špecialistov, ktorí by sa mladej generácii na tomto poste venovali. Dnes, pokiaľ mladé talenty nemajú prístup k odborným špecializovaným trénerom, nemajú šancu uspieť. Konkurencia vo svete má náskok a ďaleko lepšie podmienky ako veľa mladých na Slovensku. Preto sa snažíme zameriavať aj na túto oblasť.

Príprava novej generácie brankárov je teda náročná nielen finančne. Čo je potrebné od verejnosti, prípadne rodičov, aby dokázali túto situáciu zmeniť?
Pomôcť vedia hlavne rodičia, prípadne rodinní príslušníci. Z ich strany je to hlavne o výchove — dokázať vštepiť správny postoj, disciplínu a motivovať svoje deti, aby ich šport bavil a napĺňal. Často sa dnes však stretávame skôr s opačným prístupom, kedy rodičia svoje deti demotivujú, prípadne vytvárajú priveľký tlak, ktorý deti v takom mladom veku nedokážu ustáť. Takisto je lepšie nechať analýzu hry a prípadných chýb na trénerov, ktorí tomu rozumejú lepšie a venovať sa práve spomínanej motivácii a psychickej podpore.

Slovenský hokej je dnes verejnosťou vnímaný ako tieň zašlej slávy vašej generácie — čo je potrebné urobiť pre to, aby opäť dokázala vyrásť generácia majstrov sveta?
Bola to generácia zlatých brankárov aj zlatých hokejistov. Úspechy sme dosiahli hlavne vďaka tomu, že sme boli výborný tím. Sledujem hlavne brankárov a môžem s radosťou povedať, že už vidíme na výslnie vychádzať prvé mladé brankárske talenty. Preraziť však nemusí znamenať len hrať v NHL. Treba si uvedomiť, že nielen dostať sa, ale hlavne udržať sa v NHL je extrémne náročné a podarí sa len mizivému percentu brankárov. Dnes ale máme množstvo kvalitných líg aj v Európe, napríklad vo Švédsku či Fínsku.

Nedávno ste sa zúčastnili charitatívneho cyklistického eventu aj s našim CEO Petrom Štadlerom — čím vás oslovila práve táto akcia?
K charitatívnym akciám mám blízko, takže keď ma tam zavolal mne veľmi blízky človek Jakub Křivan, neváhal som ani chvíľu. Spojenie skvelých ľudí pre skvelú vec je pre mňa neskutočný zážitok, pre ktorý sa oplatí žiť. Bol to výborný deň a veľmi ma teší, že sme tiež dokázali pomôcť dobrej veci.

Zostať aktívny aj po skončení kariéry môže byť niekedy ťažšie ako sa zdá. Čo by ste poradili nielen hokejistom, ktorí kariéru ukončili a potrebujú v živote nájsť nový smer?
Úplne to chápem, keď som skončil s hokejom, bol to aj pre mňa taký malý šok. Vždy som sníval o výhrach a úspešných sezónach a zrazu som nemal o čom snívať. Najťažšie však bolo zvyknúť si na civilný život a prácu. Keď hráte hokej, v júni dostanete program a viete, čo budete robiť v decembri. Všetky aspekty vašej práce niekto naplánoval a vy sa môžete naplno venovať svojim výkonom. Po skončení kariéry som bol za svoj čas zrazu zodpovedný sám a trvalo mi dva roky, kým som si našiel spôsob, ako správne manažovať čas tak, aby mi 24 hodín nebolo málo.

Ako by sa mohli športovci už počas kariéry pripravovať na obdobie po jej ukončení?
Sú dve kategórie — tá menšia časť počas kariéry zarobila dostatok na to, aby sa dokonca života nemuseli zaoberať tým, či budú pracovať. Tá väčšia, ktorej súčasťou som aj ja, musia byť naďalej aktívni a správne narábať s peniazmi počas kariéry, ale aj po jej skončení. Ja som sa na jej koniec pripravoval počas posledných aktívnych rokov a keď sa ma spoluhráči pýtali, prečo si nekúpim novšie auto, s úsmevom som im odpovedal, že radšej na starom na golf, ako na novom do roboty. Treba sa na to aktívne pripraviť a diverzifikovať riziká svojich peňazí.

Ako vnímate povedomie o investovaní, prípadne správy majetku u športovcov?
Určite treba povedať, že aj športovci sa v tomto smere potrebujú dovzdelávať. Treba si však tiež uvedomiť, že sme sa dostali do situácie, kedy regionálni športovci majú zmluvy na 8 mesiacov a cez leto si musia nájsť prácu. V takom prípade sa dá len ťažko hovoriť o investovaní voľných prostriedkov.

Kde je chyba, že regionálny šport nemá peniaze?
Významné podniky s výnimkou asi len jedného veľkého zamestnávateľa na Slovensku regionálny šport nepodporujú a tým, ako postupne ubudli stredne veľké závody, ubudli aj peniaze v športe. Malí podnikatelia nemajú dostatok prostriedkov, aby plnohodnotne financovali kluby alebo šport ako taký.

A na záver špeciál pre našich čitateľov – aký je váš obľúbený moment zo vašej kariéry, na ktorý dodnes spomínate?
Svoju športovú kariéru delím na rôzne etapy a v každej mám niekoľko krásnych spomienok. Jedna z tých, čo sa mi hlboko vryli do srdca, bol koniec kariéry v Liberci. Hokej je pre mňa najkrajšia práca na svete. Veľa mi zobral, no rovnako veľa dal. Mohol som byť súčasťou niečoho väčšieho, budovať disciplínu, vášeň a charakter. Preto považujem za veľké šťastie byť aj naďalej jeho súčasťou.

Ďakujeme za rozhovor

​

Príspevok Janko Lašák: „Hokej bol vždy moja srdcová záležitosť“ je zobrazený ako prvý na Wealth Effect Management.

Peter Štadler je zakladateľ a CEO spoločnosti Wealth Effect Management, ktorá sa venuje komplexnej správe bohatstva. 

Spoločnosť ponúka širokú škálu služieb, od všetkých foriem investovania až po právne, účtovné a iné konzultačné služby, ako sú rodinné nástupníctvo a podnikateľské poradenstvo.

Ľudia z finančných inštitúcií tvrdia o Slovákoch, že sú konzervatívni investori. Ako to vidíte vy?

Áno, všeobecne sa dá povedať, že väčšina Slovákov je konzervatívna, ale to len preto, lebo reálne nevedia vyhodnotiť riziko spojené s danou investíciou. Vo všeobecnosti sa ľudia považujú za konzervatívnych aj v iných veciach, ako je gastronómia, rodinné tradície, móda. 

Mnohí z nich sú ale konzervatívni iba do chvíle, kým im neukážete inú cestu. Samozrejme, musíte vedieť na seba zobrať ako firma riziko, aby sa klient nesklamal, lebo zlyháte. 

Čo by ste odporučili začínajúcim investorom? 

Aby správne a reálne vyhodnotili svoju schopnosť rozhodnúť sa. Ak vyhodnotia, že majú na správne rozhodnutie buď málo vedomostí, alebo nedostatok času, mali by sa poradiť s niekym, kto investovaniu rozumie. 

A tu nastáva štandardný problem, ktorý na Slovensku máme. Na trhu, žiaľ, nie je veľa investičných spoločností, ktoré sú licencované a regulované a mohli by tak reálne pomôcť. Ak aj sú, tak sú málo známe, čo sa týka aj nás. Tento sektor si povedomie ešte len buduje. 

Vo finále tak ľudia nechávajú svoje peniaze v komerčných a tradičných bankách. Ľudí treba vzdelávať, čo to vlastne investovanie je a cez aké subjekty sa to dá robiť aj bezpečne. 

Čo by ľudia mali urobiť, ak majú v banke na účte pár tisíc eur a chceli by tieto peniaze nejako rozumnejšie zhodnotiť?

Ľudia by sa mali ideálne pozrieť, ako to na trhu funguje a aké spoločnosti majú licenciu na to, aby ich peniaze mohli zhodnocovať. A vo finále sa stretnúť s viacerými z nich. 

Následne si vybrať tú, ktorá sa im zdá najviac transparentná, prehľadná a schopná splniť ich očakávania. 

Ani to najlepšie odporúčanie svojho známeho, pokiaľ to on sám nevie vyhodnotiť, nemusí byť vždy správne. 

Čo si myslíte o zabezpečení na starobu? Akým spôsobom by si mladý človek mal sporiť dôchodok a koľko by si mal odkladať na tento účel zo svojho príjmu?

Zjednodušená odpoveď je, že ak počítame s tým, že štát vypláca na dôchodku približne 30 až 40 percent z predošlých príjmov (pokiaľ sa bavíme o trvalom pracovnom pomere), tak nám bude chýbať 60 až 70 percent na to, aby sme mali rovnaký životný štandard. 

Pochopiteľne, na dôchodku sa náš štandard mení a môžeme sa tak baviť o nižšej sume. Každý by sa mal spoliehať predovšetkým sám na seba a nie na štát. Treba si začať sporiť čím skôr a neodkladať to na neskôr, lebo nás to každým rokom bude stáť viac a viac.

Zdroj: archív P. Štadlera

V poslednej dobe sa veľa hovorí aj o ETF fondoch. Mnoho odborníkov ich odporúča ako ideálny nástroj na dlhodobé sporenie. Ako ich hodnotíte vy? 

Hovorím áno, je to aktuálne najdostupnejší a zároveň najlacnejší nástroj. Pozor však treba dávať na poplatky, ktoré sú s nimi spojené. Na Slovensku totižto je zopár spoločností, ktoré sa snažia danú vec využívať vo svoj prospech.

Čo reálne vlastním, keď do ETF fondov investujem? Ako rýchlo sa viem dostať k peniazom a kedy platím najnižšiu daň?

Vlastním kusy cenného papiera, ktorý je upísaný na burze a kopíruje určité podkladové aktívum, ako sú napríklad svetové akciové indexy. Väčšinou sa bavíme o pár pracovných dňoch, peniaze sú rýchlo likvidné. 

Závisí to vždy od veľkosti a investičnej stratégie daného ETF fondu. Najnižšiu daň, respektíve žiadnu, platíte, pokiaľ držíte daný ETF fond rok a viac.

Aký máte názor na kryptomeny? Je to bublina, obrovská príležitosť alebo štandardne platidlo? Investujete do kryptomien?

Stále obrovská neznáma a neuchopiteľná vec. Samozrejme, je to záležitosť, ktorá speje tam, kam väčšina sektora, do digitalizácie. Musí byť však regulovaná. A to, že kryptomeny nie sú, tak sú len anarchické myšlienky, ktoré z dlhodobého hľadiska nebudú fungovať. 

Do kryptomien neinvestujem, lebo im osobne neverím. Neverím im preto, lebo reálne neviete, kde sa vaše peniaze nachádzajú. Spoločnosti, ktoré danú vec robia, sú neregulované a nikdy neviete, ako to môže dopadnúť. 

Mnohí Slováci si berú hypotekárny úver, aby investovali do nehnuteľnosti a mali následne príjem z prenájmu. Aký je váš pohľad na takúto investíciu? Je to ozaj výhodné?

Slováci si musia pri tomto uvedomiť viacero vecí. Prvá je tá, že touto formou neinvestujú v prvom rade do nehnuteľností, ale do dlhu, ktorý musia splácať, a ten ich niečo stojí. Aktuálne veria, že relatívne lacný dlh im umožní kúpiť nehnuteľnosť, ktorý im nielen dovolí dlh splácať, ale aj zarobiť niečo navyše. 

A tu si treba zvážiť všetky ďalšie aspekty, ako sú cena nehnuteľností na trhu, či kupujem za dobrú cenu, ako sa mi nehnuteľnosť zhodnocuje, koľko nákladov mám s ňou spojených, inflácia, amortizácia a samotné starosti s nájomníkmi. Samozrejme, treba rátať aj s rizikom výpadku príjmu, pokiaľ ich mať nebudem. 

Čiže treba sledovať aj ceny nájmov a rovnako netreba zabúdať na náklady pre realitných maklérov. Otázka je, či sa na to na Slovensku niekto takto reálne pozerá a koľko reálne zarobí. 

Výhodné je to teda maximálne v piatich percentách prípadov, ojedinele je toto percento vyššie. Výhodné je to pre niekoho z veľkým kapitálom a bez úveru. A to nie vždy.

Každý by chcel poznať recept na to, ako ľahko a rýchlo zbohatnúť? Existuje nejaká jednoduchá cesta, ako takto prísť k peniazom okrem hazardu?

Keď sa bavíme v legálnej rovine, tak asi len dedičstvom. Okrem toho neexistuje žiadny iný spôsob.

Je to dlhá cesta a treba byť trpezlivý. Iná možnosť skrátka neexistuje, či je to pri investovaní, alebo pri podnikaní ako takom. Všetko je to o tvrdej práci.

Zdroj: archív P. Štadlera

Do akých investícií by ste nikdy nešli?

Do takých, ktorým vôbec nerozumiem, alebo nemám človeka, ktorý im rozumie a môžem mu dôverovať. 

Čo by podľa vás zlepšilo slovenský finančnícky trh?

Charakter, ľudský prístup, túžba vytvoriť produkty, ktoré prinesú pridanú hodnotu pre ľudí a spoločenstvo. 

Pokiaľ by každý majiteľ finančnej spoločnosti chcel pridanú hodnotu vytvoriť, ľuďom by sa tak darilo naplniť svoje finančné a životné ciele omnoho jednoduchšie. Toto všetko obnáša osobnostný rozvoj, dostatočne vedomosti a sebareflexiu.

Kam by ste sa s kolegami vo WEM ešte chceli ďalej rozvíjať? Čo všetko máte v pláne?

Radi by sme inovovali celý segment a máme napríklad rozbehnutý projekt, ako trh zbaviť sprostredkovateľov s pomocou využitia digitalizácie a umelej inteligencie. 

Takisto chceme ľuďom uľahčiť prístup k samotnému investovaniu a vytvoriť im tak v budúcnosti kvalitné finančné inštitúcie, ktoré by im za normálne poplatky splnili ich potreby a ciele.

Príspevok Majiteľ investičnej spoločnosti WEM: Kryptomenám neverím, pri ETF fondoch si treba dať pozor na poplatky je zobrazený ako prvý na Wealth Effect Management.

Jozef, čo ťa motivovalo vydať sa na túto náročnú cestu?

Do veľkej miery boli za mojím rozhodnutím ísť študovať do zahraničia bývalí kolegovia, ku ktorým som profesne a osobnostne vzhliadal. Snažil som sa medzi nimi nájsť určitú spoločnú črtu, pretože som sa im chcel čo najviac podobať. Všetci títo moji kolegovia študovali na prestížnych školách v zahraničí, no po ich absolvovaní sa rozhodli vrátiť späť do regiónu, odkiaľ pochádzali.

Aká je konkurencia uchádzačov na toto štúdium?

Medzi rankingovo top MBA programami je konkurencia naozaj vysoká. Genericky vzaté čím vyššie je škola v rebríčku, tým väčší počet ľudí sa na školu hlási. Dá sa povedať, že medzi top svetovou dvadsiatkou existuje klesajúca lineárna krivka medzi uchádzačmi o štúdium a percentom tých, ktorých príjmu.

Povedz nám viac o tom, ako prebiehala tvoja príprava a čo bolo na nej najťažšie?

Pre mňa osobne bolo najťažšie dosiahnuť vysoký percentil na „prijímačkách“, čo v mojom prípade znamenal test s názvom GMAT. Školy kladú azda najväčší dôraz na to, aby vyberali študentov s dostatkom surového intelektu a kritickým uvažovaním. Na moje nešťastie, ani v jednom a ani v druhom nevynikám, a preto som musel „makať“ viac než bežný, talentovaný študent. S testami som bojoval takmer 2 roky a celkovo som ich nezvládol 5-krát. I keď z pohľadu bežnej populácie môžete vyčnievať, na top školách súperíte s celým svetom, a preto i každý výsledok pod určitý percentil je braný ako zlyhanie.

Čo očakávaš od získaného MBA titulu?

Určite „brand recognition“, „network“ a príležitosti, ku ktorým by som sa (nebyť školy) nikdy nedostal.

Ktoré praktické skúsenosti z práce vo WEM-e sa ti pri štúdiu podarí zužitkovať?

Analytické a systematické myslenie, samostatnosť, vôľa a chuť doťahovať veci do konca ako i kolegiálnosť. Od môjho príchodu do spoločnosti, nebol žiadny deň rovnaký, žiadny deň nebol nudný a žiadny deň nebol taký, ktorý by som si ešte raz rád nezopakoval.

Titul, ktorý na tejto univerzite získaš je vcelku všeobecný, plánuješ sa naďalej držať kariéry v investičnom sektore? Aký je prípadne tvoj kariérny sen?

Nie. Pevne verím, že MBA bude bodka za mojou doterajšou kariérou, ktorá bola do veľkej miery poprepájaná s verejne obchodovanými aktívami. Mám však vášeň pre firemné financie, účtovníctvo, analýzy, digitalizáciu a najmä stratégiu. Vďaka predchádzajúcim pracovným skúsenostiam som fascinovaný reštrukturalizáciami a tzv. „turnarounds“, pri ktorých sa snažíte vzkriesiť firmu na pokraji krachu. Môj kariérny sen nie je nutne ani tak rola, ktorú by som formálne zastával, ale ľahko merateľná socioekonomická hodnota, ktorú by som vytváral. Potrebujem konštantný prísun pocitu, že to čo robím, hodnotu skutočne tvorí. Manifestácia, alebo prostredie, kde k tejto tvorbe hodnoty dochádza je druhoradé…

Aký je tvoj pohľad na finančný sektor na Slovensku v porovnaní so západnými krajinami?

Myslím si, že máme čo doháňať. Obdivujem však firmy ktoré sa snažia a digitalizujú.
Taktiež obdivujem našu spoločnosť za osvetu, ktorú na domácom trhu (najmä tom investičnom) robí. Myslím si, že vďaka tomu „zozápadnievame“ a meníme veci k lepšiemu.

Čo si najviac ceníš na práci vo Wealth Effect Management, a čo by si vyzdvihol, ak by sa ťa niekto opýtal, prečo u nás pracovať?

Autonómiu, vizionárstvo na úrovni vedenia, vôľu meniť zaužívané praktiky, priestor pre sebarealizáciu, dynamickú pracovnú náplň (takmer každý deň niečo iné) a v neposlednom rade prijemné prostredie, ktoré je vytvárané dobrými vzťahmi a kompozíciou ľudí.

Na záver nám prezraď, kam povedú tvoje kroky po ukončení štúdia? Plánuješ dovolenku alebo naskočíš hneď naspäť do pracovného ruchu?

Nakoľko si na školu musím požičať, vrátim sa do práce hneď, ako to bude možné. Nie som dovolenkový typ, nerobiť nič ma unavuje a v mojom prípade je dovolenka, ktorá trvá viac ako štyri dni častokrát spojená s odrátavaním dní do jej konca…

Príspevok Jozef Fujka – portfólio manažér na ceste za úspechom je zobrazený ako prvý na Wealth Effect Management.